🇨🇳 alebo Čína, časť druhá
Vždy som si myslela, že ilúzia je iba klamná predstava o skutočnosti. V živote sa mi párkrát stalo, že sa mi pred očami rozplynuli ilúzie o človeku alebo o firme, v ktorej som pracovala a poriadne to bolelo.
Keď ma syn pozval na celý október 2014 do Číny, myslela som si, že minimálne týždeň strávim v kláštore. V tichu, sama so sebou a zvyšok svojho života budem rozvíjať svoju spirituálnu inteligenciu. Vesmír mi však pripravil niečo iné. Život v blahobyte, ktorý som nikdy nepoznala. Syn sa o všetko postaral a ja som mohla byť bezstarostná ako dieťa. Každý druhý večer som varila ja, aby syn v ďalekom svete pocítil aj kúsok domova a každý voľný večer som spoznávala iné kultúry aj prostredníctvom jedla. Po večeri prechádzka promenádou popri rieke. Pohľad na pokojne plávajúce lode, vysvietené do tvaru čínskej pagodky, príjemná živá hudba, teplý večer, pohár dobrého vína… Na tento sen som už dávno zabudla. A úplne som zabudla aj na duchovný rozvoj. Chcela som sa všetkého svetského vzdať, aby som sa dostala do permanentného pocitu šťastia a lásky. Ale bola to len ilúzia môjho ega. Moja duša si priala niečo iné. Spoznať krásu svetského života. Povedať jedno veľké NIE odriekaniu, skromnosti, výčitkám, manipulácii, ovládaniu… a jedno veľké ÁNO naplneniu svojich túžob, zbieraniu nových zážitkov, bezstarostnosti, radosti, smiechu… Toto bolo moje vysnívané šťastie. Mám pocit, že som zažila, čo je to byť tu a teraz. Bola to iba ochutnávka, ale bola nádherná. Ďakujem.
Takže v mojom prípade bola ilúziou myšlienka vyhovujúca môjmu prianiu.
Ako hovoria na Spiši ‚Y tak še dá!‘ 😁
Celá debata | RSS tejto debaty