Viktoria Sentpetery

Máte aj vy miesta, kde radi chodíte aj opakovane? Kde zažívate povznesený pocit ľahkosti bytia? Kde chvíľu nič nemusíte? Kde môžete ísť aj sami, pretože vás už poznajú a tak tam idete akoby ste išli domov?

Jedno z takých miest je pre mňa Rozhľadňa Monte Mory na Štrbskom Plese. Cítim tam o niečo redší vzduch a ten mi robí dobre. Krásne výhľady z každej strany, no mne osobne sa najviac páčia výhľady na naše Vysoké Tatry. Keď sa blíži jeseň mám pocit, že sa ich môžem dotknúť aj prstom. Kvalitná káva, vaječný likér, koláčik. A k tomu všetkému vtipný pán Martin a jeho pes Zadar. Keď som Zadara videla prvýkrát, stuhla som. Sedel dôstojne pred rozhľadňou a ja som si myslela, že je to vlk. Martin iba nedbanlivo poznamenal: „Nebojte sa, je najedený, dnes zožral už dve dôchodkyne!“ Zadar je Pán Pes. Nevnucuje sa a nemá rád, keď sa vnucujete vy jemu. Zo začiatku som z neho mala zmiešané pocity. Mala som z neho strach, obdivovala som ho a chcela som ho aj pohladiť. Asi to vycítil, pretože mi pomohol. Sám prišiel, ľahol si ku mne a nechal sa pohladiť. Keď som začala chodiť do Monte Mory opakovane, prišiel ma aj privítať a niekedy prekvapivo dal predné laby na moje ramená. Obľúbila som si ho a vždy sa naňho teším.

Nedávno som ukázala rozhľadňu aj mojej priateľke Katke a Zadar nás privítal obe. Bolo to milé. Martin nám priniesol občerstvenie a ako vidíte, aj Katka sa tu cítila dobre. Čím som staršia, tým viac vyhľadávam krásne chvíle v živote. Možno si uvedomujem, že čas sa kráti, veď ťahám už k sedemdesiatke! Preto ho chcem využiť čo najhodnotnejšie, čo najkrajšie a s ľudmi, s ktorými som na jednej vlnovej dĺžke. Pretože viem, že každému sa nemusí páčiť to, čo mne. Umenie života je vybrať si to, čo sa mi páči. Aspoň podľa mňa.

P.S.: O šťastí a šťastných vzťahoch bude aj naša októbrová stretávka s MUDr. Savčenkom. Ak máte chuť byť pri tom, ste vítaní.

Želám vám krásne dni s krásnymi ľuďmi.Viktória

Foto: Viktória Sentpétery (uverejnené so súhlasom autorky)