Pred pár dňami som bola na krste detskej rozprávkovej knižky. Bola to pre mňa krásna chvíľa a som vďačná svojej priateľke Katke, ktorá mňa aj môjho vydavateľa na túto akciu pozvala. Knižka „Dve vianočné tajomstvá“ z pera spisovateľky Zuzany Kubašákovej je poetická veršovaná rozprávka. Jednu som si kúpila aj keď som už „veľká“ a hneď večer som si ju prečítala. Bola som dojatá. No posúďte sami, tu je pár úvodných viet:
„Husto snežilo a vločky, krehké krásky, poletovali sem a tam a každá akoby niesla na chrbátiku svoj vlastný zimný príbeh. Dva z nich som od vločiek zachytila a rozhodla sa ich pre vás zapísať. Ak by som tak neurobila, rozplynuli by sa ako sneh v teplej dlani…..“
Pri krste zaznelo veľa krásnych želaní. A viete aké bolo to moje? Ja si želám, aby sa našiel krásny človek, ktorý by z tejto knižky vytvoril animovanú rozprávku. V podstate je hotová, pretože v knihe sú krásne ilustrácie od insitnej kovačickej maliarky Vieroslavy Svetlik. V spoločnosti týchto ľudí som sa cítila ako ryba vo vode. Tvorivosť, z ktorej vykúka želanie potešiť iných, krásne slová, krásne obrázky a krásni ľudia. Program, ktorí nám ponúkli deti… no, nemám slov. Počas akcie mi často tiekli slzy dojatia. Večer som sa pýtala samej seba. Som kompletná ? Čo sa to so mnou deje? Našťastie mám kontakt s hlasom svojej duše a tá mi ráno pošepkala: „Všetko je v poriadku, dojatie je energia srdca a slzy sú prejavom jej uvoľnenia.“
Blížia sa vianočné sviatky. Tak sa dojímajte a nehanbite sa za to. Krása okolo nás je, len musíme k nej nasmerovať svoj zrak.
Foto: Zuzana Kubasakova, Martin Polgár a Tomáš Golha pre Verejná knižnica Mikuláša Kováča Banská Bystrica (uverejnené s dovolením knižnice). Priestory na foto: Cikkerova sieň Radnice v Banskej Bystrici