Táto záludná emócia je v živote človeka často prítomná. Prečo záludná? Mnohí si totiž myslia, že keď niekoho ľutujú, tak sú dobrí, citliví a zbožní. Ale akí by boli, keby nebolo koho ľutovať?
V praxi to vyzerá asi takto. „Chudáčik môj, tak mi je ťa ľúto! Život je poriadne krutý a nič s ním neurobíš. No poď, ja ťa poľutujem, som predsa dobrá!“
V ľútosti hrá hlavnú rolu ilúzia ochrany a pomoci. Ten, ktorý ľutuje potrebuje nešťastného človeka. Ľútosť však nepomáha problém vyriešiť, práve naopak. Zbavuje nás síl a presviedča dotyčného, aby sa s problémom zmieril. Aj realita nám ukazuje, že keď ľutujeme druhého, zväčšuje sa jeho problém dvakrát. Pridali sme sa k jeho ľútosti. A čo sa tým vyriešilo? Na našej Zemi vzniklo o jednu negatívnu vibráciu viac. Niekedy naopak ľutujeme sami seba, plačeme nad sebou a nad tým, prečo sa to stalo práve nám… Tento pocit nás následne ťahá do smútku a depresie.
Práve tieto pocity mi ukázali, že ľútosť je záludná. Je to jedna z pascí ega. Netvrdím, že máme byť bezcitní a že si nemáme pomáhať. Naša pomoc druhému však bude oveľa kvalitnejšia práve vtedy, keď sa s jeho bolesťou nestotožníme. Tak zamedzíme tomu, aby sa jeho negatívne emócie nepresniesli aj na nás. Len vtedy ho môžeme povzniesť bližšie k láske. Ľútosť nie je láska. Vibruje na nízkych frekvenciách. V knihe Obdivuhodná žena nájdete stupnicu emocionálnych tónov. Ľútosť má číslo 0,9. Radosť má 3,5 a nadšenie 4,0!!! Čo si vyberiete?
Užívajte si slnečné a radostné dni.
Viktória